17 októbra, 2021

Ako chutí a vonia 170 rokov staré pivo? Hneď spoznáte akoby prezreté „syrečky“

mde

Potápači vylovili z vraku lode v Baltskom mori 170 rokov staré pivo. Páchne ako starý cap či ako riadne uležané syrečky, ale skúsenosť s týmto druhom tovaru hovorí, že si svojho kupca nájde.

Jedno je isté: keď necháte dnešnej pivo skoro dve storočia uležať na dne mora, jeho kvalitám to aspoň po čuchové stránke neprospeje. Možno to tvrdiť celkom s istotou, pretože ako zistili na základe chemickej analýzy vedci z fínskeho Technického výskumného ústavu, zloženie piva pochádzajúceho z časov okolo roku 1840 sa vcelku nelíši od zloženia toho, ktoré pijeme dnes.

Čo sa týka „buketu“ odležaného piva z Baltu, siahli inak triezvo sa vyjadrujúca vedci k nasledujúcej farbisté charakteristike: ide o zmes pachu rybiny, spálené gumy a zápachu, ktorý Fíni z nedostatku výstižného prirovnanie ďalekosiahlo odpisovali, avšak my si vystačíme s konštatovaním, že pivo z vraku páchne ako prezreté syrečky. Na druhú stranu sa zistilo, že chuťovo pivu skoro dve storočia na dne mora nijako zvlášť neuškodila.

Keď totiž potápači náklad vyzvednuty z bahnitého dna Baltu vykladali na pevninu, jedna fľaša im vypadla a rozbila sa. Jeden z potápačov neodolal príležitosti ochutnať zrejme najstaršie známe pivo a konštatoval, že „chutí ako pivo“.

gurmánsky poklad
Na vraku, ktorého útroby na konci tohtoročnej zimy vydali náklad fliaš, fínski potápači pracujú už od roku 2010. Leží v blízkosti Alandských ostrovov na boku a keď bol objavený, pripomínal len výbežok dna, natoľko ho prúdy pokryli nánosom bahna.

Pivné poklad zo dna Baltu
Okrem piatich fliaš piva sa v trupe podarilo objaviť aj šťastne zachovaný náklad …

Keď sa podarilo vrak postupne zbaviť nánosov, bolo možné konštatovať, že ide o plavidlo postavené a stroskotanej na prelome prvej a druhej tretiny 19. storočia. K tomuto záveru vedca priviedli jednak rozpoznateľné charakteristiky lodnej architektúry a jednak rozbor použitých materiálov. Loď teda klesla ku dnu niekedy okolo roku 1840, ale bližšie okolnosti nepoznáme. Loď sa najskôr s celou posádkou stala obeťou niektoré z nečakaných a prudkých búrok, ktoré znenazdajky bičujú hladinu uzavretého Baltského mora. Nepoznáme ani meno nešťastné lodi, ale vieme ale, čo viezla v bachratém trupu.

Okrem už spomínaných piatich fliaš piva sa v trupe podarilo objaviť šťastne zachovaný náklad šampanského perlivého vína. Celkom ho potápači z vnútra lode vylovili 170 fliaš a ak môžeme veriť znalcom, chuťovými vlastnosťami sa pohybuje niekde medzi Juglarem a Veuve Cliquot. Za dobrú zachovalosť víno vďačí prakticky ideálnym podmienkam na morskom dne: fľaše ležali v horizontálnej polohe, v tme a v chlade.

Kým šampanské bolo označené za „veľmi dobre piteľné,“ o pive to už povedať tak dobre nešlo. Preto jeden helsinský pivovar na základe chemickej analýzy pristúpil k uvarenie várky piva podľa skoro dve storočia starej receptúry. „Výsledok nám dáva šancu okúsiť, ako začiatkom predminulého storočia chutilo luxusné pivo,“ nechal sa počuť Ján Wennström, riaditeľ fínskeho pivovaru Stallhagen.

„Najväčšou výzvou bolo zistiť, aký typ mikroorganizmov sa používal na výrobu tohto druhu piva,“ uviedol mikrobiológ Guido Aerts. Kvasnice sú totiž, aspoň podľa sládkov a tí vedia o čom hovorí, najdôležitejšie prísadou, ktorá rozhoduje o unikátnej chuti piva. Ale kvasníc sú tisíce variantov a nájsť tú, ktorá bola použitá v prvej tretine 19. storočia nebolo vôbec jednoduché.

„Kultúra kvasníc použitá na výrobu tohto piva bola 170 rokov stará a nebolo ľahké ju identifikovať, pretože bola kontaminovaná ďalšími látkami,“ dodal Aerts. Vedci si však boli istí, že išlo o luxusnejšie pivo s ohľadom na to, že sa prepravovalo v fľašiach a nie v úspornejších sudoch.

Pivo, ktoré v Helsinkách nakoniec uvarili, je podstatne sladší ako súčasná piva a jeho obsah alkoholu je 4,5 percenta. Fínsky pivovar uvaril na 120 tisíc fliaš piva nazvaného Stallhagen 1843, ktoré je podľa Wennströma vycibrené a jemné.

Firma tiež vytvorila luxusnej edícii v umeleckých fľašiach, ktorých pôvodne vzniklo tisíc a prvý z nich sa vydražila za pekných 850 eur. Časť zisku z predaja piva Stallhagen 1843 pokrýva ďalší výskum vraku lode.

Biznis s odležaným pitím
Baltické more, respektíve jeho dno, ostatne môže celkom dobre pripomínať vínna pivnica a bolo len otázkou času, než sa z predaja tekutého nákladu potopených lodí stane biznis. Ako ukazuje príbeh švédskej lode Jösköping, dajú sa na predaji alkoholu uležaného na morskom dne zarobiť pekné peniaze. Ale človek ale nesmie čakať zázraky.

Jösköping, malá loď s dĺžkou 25 metrov, bola pomocou vzdušných vakov vyzdvihnutá z morského dna a dopravená do švédskeho prístavu Gävle severne od Štokholmu, odkiaľ roku 1916 vyplávala na svoju poslednú plavbu. V jej útrobách je päť tisíc fliaš najlepšieho šampanského značky Piper Heidsieck ročníka 1907, 67 barelov s 35 tisíckami litre koňaku a šesť tisíc litrov červeného vína. Koňak a šampanské boli určené pre dôstojníkov ruskej cárskej armády, červené víno kúpila centrálna banka Veľkovojvodstvo fínskeho, ktoré vtedy bolo súčasťou Ruska. Okrem alkoholu loď viezol rôzne druhy náradia

zdroj.idnes.cz